titulní strana > zpráva ecomonitoru
Guardian: Evropské lesy absorbují více uhlíku
3. prosince 2007 08:18
PRAHA/LONDÝN (Ecomonitor) - Evropská unie by mohla dostát svému cíli a snížit do roku 2020 emise oxidu uhličitého o 20 %, kdyby rozšířila svou rozlohu lesů, napsal deník Guardian.

Zvýšení počtu stromů ve 27 zemích EU v letech 1990 až 2005 vedlo k absorbování dalších 126 milionů tun uhlíku, to je množství rovné 11 % emisí, zjistila nová studie univerzity v Helsinkách. Evropské lesy tak absorbují oxid uhličitý rychleji, než se původně předpokládalo, tvrdí vědci. Podle nich by omezení emisí o 20 procent do roku 2020 vyžadovalo mnohem víc než zvýšení energetické účinnosti, nové technologie a omezení dalších skleníkových plynů, jako je metan.

Evropě by k dosažení tohoto cíle mohly pomoci i uhlíkové "povolenky" pro expanzi lesů, píše Guardian. Vedoucí studie Pekka Kauppi uvedl, že absorpce uhlíku byla oproti pěti procentům, která v roce 1992 s kolegy vypočítali, víc než dvojnásobná. Dodatečná absorpce díky novým stromům se pohybovala od 10 % v 15 starších členských státech EU, např. v Rakousku, Belgii a Dánsku, po 15 % ve 12 nových členských státech, např. v Estonsku, Maďarsku a na Slovensku. Kauppi podle Guardianu řekl: "Dobrou zprávou je to, že stromy jsou při zachytávání a ukládání uhlíku velice efektivní."

Spoluautor Aapo Rautiainen doplnil: "Podle hrubých odhadů by jejich vliv na omezování uhlíku v atmosféře mohl být dvojnásobný oproti tomu, čeho se dnes v Evropě dosáhne používáním obnovitelných zdrojů." Vědci proto doporučili, aby se evropské vlády kromě omezování emisí fosilních paliv zaměřily i na zemědělskou a lesnickou politiku a odpadové hospodářství a posílily důležitou roli biomasy jako "úložiště uhlíku".

Podle Organizace OSN pro výživu a zemědělství bylo v roce 1990 v britských lesích uloženo v živé biomase 95 milionů tun uhlíku, v roce 2005 to ale bylo už 112 milionů tun, uvádí Guardian. Rozloha zalesněných oblastí v Británii se za posledních 60 let zdvojnásobila, ale Úřad pro lesnictví varuje, že další expanzi lesů limituje tlak na půdu. Na vyrovnání emisí z automobilů by navíc bylo potřeba zalesnit tři čtvrtiny celé rozlohy půdy v Británii.

Podle článku Alison Benjaminové v deníku Guardian ze dne 29. 11. 2007

Hanka Hermová

Další zprávy ecomonitoru:
8.8.2016 01:10
15.4.2016 15:55
9.3.2016 01:27
4.3.2016 12:14
1.3.2016 01:37

Online diskuse
Datum:3. 12. 2007
Název: Zalesnenie odlesnenia
Autor:Jozef Vojtek
Už sa teším, ako každý z členských štátov EÚ dostane zhora príkazom zabezpečiť zalesnenosť svojho územia - rovnakým podielom. Som zvedavý, ako to dokážu také štáty ako Veľká Británia, Holandsko alebo Španielsko. Stovky rokov ich nezaujímalo nič iné, nemajúc nikdy dna, ako kolónie, otroci a zlato - čo tam nejaké opätovné zalesnenie po vyrúbaní vlastných lesov.

Problematika zalesnenia Európy sa dostáva do úplne iného svetla, ak si uvedomíme zatiaľ málo na verejnosti pretriasanú perspektívu - dokedy nám vydrží ropa. Ropa nám vydrží už iba 20, maximálne 30 rokov. Z ropy je nafta a tá poháňa traktory a kombajny. Ak nebude ropy, čo nám zabezpečí dostatok živín pre výživu ľudí? Budeme jesť internet? Alebo eurá? Z biomasy drevín sa bude dať vyrobiť aj energia na poháňanie poľnohospodárskych strojov.

Pred príchodom praslovanských poľnohospodárov pred asi 6000 rokmi na územie dnešnej ČR bolo celé jej územie pokryté väčinou dubovými a bukovými pralesmi. Stepné druhy a biodiverzita dnešnej kultúrnej krajiny nimi tvorená sú tu až druhotne - iba v dôsledku činnosti človeka. Ak tie zalesnením ustúpia - je to predsa iba návrat k pôvodnej prírode.

Biodiverzita kultúrnej krajiny ČR dostala naposkledy na frak, keď ČR odstúpila (zrejme pod nemeckým nátlakom, konečne ako vždy) od koncepcie ÚSES.

Jeden zo spôsobov zvýšenia biodiverzity českej kultúrnej krajiny je napríklad dovoz medveďa hnedého (povedzme zo SR). Medveď hnedý zabezpečí ochranu istej časti mykoflóry (hubári sa budú pri zbieraní húb báť prečesávať húštiny, kde by mohli stúpiť na medveďa v spánku). Bude rozhrabávať mraveniská a vyžierať z nich kukly, vyhrabávať hniezda hrabošov a iných zemných hlodavcov, rozhrýzať tlejúce drevo a vyberať z neho larvy a rozháňať stáda premnoženej vysokej zveri. Zavedenie medveďa do kultúrnej krajiny znamená pre národ iba mierne utiahnutie si opaska. Budeme v páse užší, ale v pleciach širší a tým krajší.

Treba dúfať, že pri zalesňovaní sa v ČR uplatnia aj ekologické princípy na úrovni dnešnej doby a že jej obyvatelia nenaletia zasa na nejaký nemecký výmysel (ako pred 200 rokmi, keď na dubové stanovištia začal byť vysádzaný smrek).
 
Reagovat

Zpět na diskusi


< zpět na titulní stranu

Reklama