V článku a v diskusii sa (ako obyčajne) zamlčuje podstata hlavného problému, ktorého výsledkom je postavenie vodného diela Gabčíkovo. Tým problémom je, že v dôsledku postavenia priehrad na hornom Dunaji v Rakúsku a Nemecku sa jeho úsek v Bratislave a pod ňou stal "hladnou vodou".
Pretože Dunaj je v Bratislave ešte horskou riekou, pred postavením uvedených priehrad odnášal z dna, ale aj prinášal naň obrovské množstvá štrku. Po postavení priehrad ich už len odnášal. Zahryzávaním sa Dunaja do podložia hrozilo, že sa doň zosype polovica starej Bratislavy. A hrozilo aj vyschnutie tisícov hektárov lužných lesov vo vnútrozemskej delte Dunaja od Bratislavy po Gabčíkovo.
Iste, "nabíledni" bolo aj prirodzené riešenie problému - požiadať Rakúsko a Nemecko, aby si tie svoje priehrady kvôli nášmu Dunaju zbúrali. Pripomínam, že v danom období bol prezidentom ČSFR Václav Havel a ministrom životného prostredia Josef Vavroušek. Pokiaľ mi je ako bývalému občanovi uvedeného štátneho útvaru známe, uvedení štátnici sa o nič podobného nepokúsili. A samozrejme by sa ani neboli bývali pokúsili.
Vodné dielo Gabčíkovo, tak, ako ho dokončila Slovenská republika, je východiskom z núdze. Lenže východiskom najlepším z vtedy možných. A vyplakávanie nad ním dnes je obyčajné farizejstvo.
A pokiaľ ide o jednostranné vypovedanie nevypovedateľnej medzištátnej zmluvy Maďarskom, tak k tomu iba toľko: Česká republika má šťastie, že susedí s kultúrnym Nemeckým národom. Nám také šťastie dopriate nebolo. |