Datum:	5. 12. 2007
Název:	Les, bezlesie a kopytníky
Autor:	Jozef Vojtek
Po skončení doby ľadovej sa v strednej Európe tajga začala vyvíjať za prítomnosti veľkých bylinožravcov a všežravcov, teda pratura, losa, medveďa a ešte aj soba. Po vystriedaní tajgy za listnatý opadavý les k nim pribudli zubor, lesný tarpan, diviak a jeleň. Ich populácie boli zrejme spojité. Populačná hustota mohla byť iba taká, aká bol úživnosť prostredia, teda najmä aby si pod snehom zvieratá našli dosť stariny až do samej jari. Prales teda nemohol byť na celej svojej ploche zapojeným porastom drevín vysokých 20-50 m. Na danom mieste v dubine priemerne každých 300 rokov spadol mohutný dub. Tím v nej vznikla diera o ploche asi 10-20 árov. Dostatok svetla na dne diery umožnil bujný rast tráv, širokolistých bylín a semenáčikov drevín. Spásanie tejto prízemnej vrstvy vegetácie kopytníkmi dlho bránilo obnove lesa. Kopytníky samozrejme nespásali každý druh porastu rovnako. Lesný tarpan povedzme spásal listy semenáčikov bresta (jilm) iba zjari, kým listy javora poľného (babyka) alebo svíba krvavého v priebehu celého roka. Prales bol teda na uvedený spôsob dlhodobo prederavený na mnohých miestach a tam sa mohli uplatňovať aj nelesné druhy. Zrejme však nikdy nešlo o súvislé väčšie plochy. Typicky stepné druhy sem zavliekol až poľnohospodár (drop, jarabica). Mnohé z nich sú závislé na tradičných spôsoboch využívania kultúrnej krajiny (ponechávanie na jarné zaplavenie, kosenie ručne - kosou, pastva hospodárskych zvierat, kombinácia kosenia a spásania, nehnojenie umelými hnojivami a podobne). Budúcnosť týchto druhov závisí od zabezpečenia prítomnosti ich ekologickej niky. To je u bezstavovcov v dnešnej dobe a v dnešnej kultúrnej krajine často problém. Kto z vás napríklad odloží motorovú kosačku, zaobstará si kosu, naučí sa ju kuť a bude ňou kosiť trávnik okolo domu (kvôli nejakým húseniciam)? A iba 2x za rok?
Reagovat

Zpět na diskusi

Autor:
E-mail:
Název:
Text:
Nevyplňujte:

Zpět na diskusi

---